Teória Fort IQ pre materské školy

JEDNOTLIVÉ OBLASTI TEÓRIE FORT IQ A AKO ICH ROZVÍJAŤ

Predškolský vek je priamo stvorený k rozvíjaniu. V materských školách sa dnes cielene venujeme rozvoju pohybových zručností, sociálnych návykov a pracovných činností. Avšak malý dôraz je kladený na stimuláciu kogniky, teda rozumu. Kurikulárna reforma menej akcentuje práve kognitívny aspekt rozvoja detí, než ako tomu bolo v minulosti. Niektoré pedagogičky už na tento jav aktívne upozorňujú.
Medzi veľmi podstatné oblasti k rozvíjaniu v predškolskom období patrí jednoznačne grafomotorika. V súčastnej dobe sa ukazuje, že veľa detí pri nástupe do školy má problémy s kreslením a držaním ceruzky. Rúčka dieťaťa býva kŕčovitá, málo uvoľnená a celkové držanie ceruzky je nesprávne. Dieťa tak logicky často máva odpor ku kresleniu, poťažmo k písaniu. Vyplňovanie písanky tak u prváčika nepatrí medzi tie najobľúbenejšie činnosti. Naopak, veľa inak veľmi bystrých detí sa celú prvú triedu s písaním trápi. Aj ja osobne som zaregistrovala menší záujem detí o grafomotorické činnosti. Klasické omaľovánky už medzi deťmi nebývajú tak „v kurze“. Nie je však pravda, že by vôbec nemali záujem zobrať do ruky ceruzku či farbičku. Chytré deti o mnoho častejšie siahnu radi po pracovnom liste, kde je tajná úloha. Ukrýva sa tam šifra, bludisko odhalí nové riešenie, z obrázka im vykukne skryté zvieratko či obľúbený dopravný prostriedok. Veľmi podstatná je aj téma pracovného listu. Dieťa, ktoré sa od 3 rokov zaujíma o vesmír, bude radšej podľa veľkosti zoraďovať planéty než hrnčeky. Za 10 rokov vytvárania pracovných listov pre deti som si naozaj všimla, že pre deti nie je podstatný len typ úlohy, ale aj jeho téma. Ak do jedného pracovného listu spojíme obe tieto činnosti, určite dieťa zaujmeme natoľko, aby vzalo do ruky farbičky a vymaľovalo úlohu podľa zadania.
Grafomotorika je preto pre mňa podstatnou oblasťou k rozvíjaniu, avšak vo svojm výbere 10 oblastí jej nevenujem samostatný bod. Vnímam totiž, že vo všetkých oblastiach intelektu zároveň implicitne grafomotoriku cvičíme. Pri pracovných listoch, ktoré na našom webe nájdete sa tajne ukrýva pokyn: „vezmi si do ruky ceruzku a vyrieš úlohu“.

POPIS JEDNOTLIVÝCH OBLASTÍ INTELEKTU S VÝBEROM VHODNÝCH ČINNOSTÍ PRE ICH ROZVOJ

1. ABSTRAKTNÉ MYSLENIE
V skorších dobách sa verilo, že dieťa dokáže samostatne abstraktne uvažovať až v neskoršom školskom veku, niekedy až pri prechode na druhý stupeň základnej školy. Najnovšie poznatky z neuropsychológie však skôr nasvedčujú tomu, že abstrakcia a abstraktné vnímanie je vlastné už veľmi malým deťom, že totiž proces abstrakcie predchádza pojmovému mysleniu. Pojem abstrakcie a abstraktného myslenia je bližšie vysvetlený v sekcii pre školy.
V praktickom využití ide o prácu so symbolmi, geometrickými tvarmi, apod. Rozvíjať abstraktné myslenie možno: skladaním a výučbou geometrických tvarov, vytváraním nových obrazcov z tvarov, predkladaním sústav abstraktných symbolov – dopravné značky, výrobné značky áut, vlajky štátov, zákazové značky, piktogramy, erby šľachtických rodov, znaky športových týmov apod. Deti sa môžu formou expozície symbolov zoznamovať postupne napr. až s 30 symbolmi jedného typu. (Rajović, 2009).
Omnoho častejšie než s vlajkami či piktogramami však v predškolskej výučbe pracujeme práve so zmieňovanými geometrickými tvarmi. Poznať kruh, štvorec, obdĺžnik či trojuholník patrí k základnej výbave predškoláka rovnako ako poznať farby alebo rozoznať pravú ruku od ľavej. Vo chvíli, keď deťom predkladáme geometrické tvary a chceme od nich, aby skladali rôzne predmety, ktoré predstavujú, pohybujeme sa tiež na úrovni abstrakcie. Zároveň tým povzbudzujeme detskú kreativitu a obrazotvornosť. Niektoré deti z predložených tvarov zostavia alebo nakreslia zaujímavé výtvory, iné deti sa zastavia pri prvej možnosti. Aj takto jednoducho odhalíme mieru ich abstraktného uvažovania a tvorivosti. Ukážka úloh č. 1.

2. ZNALOSTI
Všeobecnými znalosťami sa myslí sústava poznatkov z rôznych oborov ľudského vedenia, štúdia. Mnoho dnešných detí, aj keď nemá zvláštne nadanie, prejavuje hlboké vedomosti niektorých oblastí ľudskej činnosti. Málokedy je však u nich možné zaznamenať tzv. všeobecný prehľad už v predškolskom veku (tzn. orientujú sa v rôznych oblastiach poznania od politiky, cez umenie, architektúru, dejiny, zemepis až po matematiku a fyziku). Mladšie deti bývajú vo svojom záujme o niektorú oblasť viac vyhranené a selektívne. O to viac sa potom dokážu vo svojom poznávaní dostať. Typické témy pre poznávanie detí sú: zoologia, botanika, anatómia človeka, niektoré obalsti fyziky (optika, mechanika, elektrika, astronómia), niektoré evolučné či historické obdobia (doba dinosaurov, prehistória, stredovek), vynálezy a technika, vulkány a sopečná činnosť, tornáda či ďalšie katastrofy, prírodné javy a zákonitosti apod. Rozvíjať vedomosti možno rôznymi hrami a pracovnými listami, ktoré pracujú s týmito informáciami, možno ich využiť takmer pri akejkoľvek činnosti. Ukážka úloh č. 1. Ukážka 2.

3. FANTÁZIA / TVOŘIVOSŤ
Fantázia alebo kreativita je súbor schopností, ktoré sa prejavujú ako vynaliezavosť, vznik niečoho nového, originálneho, poprípade tvorivým riešením problémov. Pomienkou objektívnej tvorivosti je naviac využiteľnosť a užitočnosť novovzniknutého produktu. U detí sa môžeme často stretnúť s tzv. subjektívnou tvorivosťou, kedy samé prídu na nejaké riešenie, nápad, ktorý už pred nimi niekto vymyslel. Pre nich však ostáva originálnym, pretože sa s ním stretli prvý krát. K tvorivému mysleniu prispieva fantázia.
Kreatívne myslenie je označované ako divergentné (rozbiehavé), čiže myšlienkový proces vedie k veľkému počtu nápadov a myšlienok. Opakom myslenia divergentného je myslenie konvergentné, čiže myšlienkový proces vedie k jednému správnemu riešeniu. Príkladom je výber jednej správnej položky v teste s viacerými možnosťami výberu.
Fantázia je schopnosť obrazotvornosti, ktorú môžu mať aj deti, ktoré primárne nevykazujú známky tvorivého myslenia, hoci s tvorivosťou veľmi úzko súvisí. Tzv. bujnú fantáziu mávajú deti bežne a aj tá by sa mala v detskom veku podporovať – napr. rozprávaním a čítaním príbehov, podporou detskej hry pomocou rôznych hračiek, zvieratiek, figuriek a domčekov. Deti si často vytvoria vlastný imaginárny svet, v ktorom fungujú práve so sadou vlastných hračiek a predstáv.
Základným nástrojom pre rozvoj tvorivosti a fantázie je predkladanie úloh, ktoré si vyžadujú viac možných riešení alebo úloh, kde neexistuje uzavretý počet možných riešení. Rozvíjať kreativitu tak môžeme napríklad dokresľovaním nedokončench tvarov, úlohy typu: na čo všetko by sa dal využiť...?, dokončenie príbehu, hraním rolí a pod. Ukážka úloh č. 1. Ukážka 2.

4. PAMӒŤ
O pamäti sa dnes domnievame, že je menej potrebná než inokedy predtým. Veď na uloženie väčšiny informácii, spomienok a detailov nám slúži celá rada užitočných prístrojov, ktoré vznikli za posledných 20 rokov. Vymenujme aspoň niektoré z nich: nepochybne jeden z prvých väčších nosičov dát bol CD-Rom či DVD, naučili sme sa bežne používať aj digitálny fotoaparát, notebook, internet, slovo „google“ je dnes úplne známe všetkým. Nemenej obvyklé sú dnes pre nás aj dotykové multimediálne zariadenia či smarthphony. Všetky tieto zariadenia nám umožňujú vyhľadať či zistiť informácie v priebehu niekoľkých sekúnd či minút. Prečo by sme sa teda mali trápiť uchovávaním informácii čisto vo svojej pamäti?
Pamäť je predovšetkým základnou schopnosťou uvedomenia si samého seba. Bez poznania vlastnej identity, príbuzných, miesta zamestnania a veľa ďalších nemenej podstatných informácií, by sme v súčasnom svete ťažko obstáli. Doba 21. storočia je typická aj zvyšujúcim sa výskytom Alzheimerovej choroby, ktorá práve postupným rozpadom pamäti spôsobuje dlhý a útrpný rozpad celej osobnosti. Jedinou známou prevenciou tejto nepríjemnej choroby je pravidelné cvičenie pamäti. Rovnako ako v posilovni trénujeme svaly, aby sme boli v kondícii, môžeme aktivovať pamäť lúštením krížoviek, sledovaním kvízových súťaží či učením sa naspamäť telefónnych čísel a adries príbuzných a priateľov.
Všeobecne môžeme pamäť definovať ako schopnosť uchovávať a používať informácie. Ide o proces vštepovania (kódovania), uchovávania (retencie) a vybavovania (reprodukcie) skúseností. Bez dlhodobej pamäti nie je ani možné konštruovať všeobecné vedomosti. Pamäť môžeme deliť buď podľa dĺžky doby uchovania zapamätaného na senzorickú, krátkodobú a dlhodobú; ďalej podľa formy ukladania informácii na vizuálnu, akustickú, sémantickú (ukladanie významu informácie) atď. Ďalšou variantou je rozdelenie pamäti na mechanickú a logickú a tu sa práve naše deti i my samy budeme líšiť. Niekto z nás bude výborný v mechanickom zapamätaní si básničiek, čísel či melódií, iný bude preferovať učenie v súvislostiach. Rozvíjanie pamäti možno trénovať mnohými známymi spôsobmi ako je memorovanie riekanok, textov, hry typu pexeso, Kimmova hra, ale tiež pracovnými listami so zakrývaním symbolov a vyžadovať prekreslenie, dopísanie, doplnenie a pod. Ukážka úloh č. 1.

5. ČÍTANIE A PRÁCA S PÍSMENAMI
Čítanie je spôsob získavania informácii z písaného textu. Čítanie zahrňuje schopnosť poznávania symbolov (písmen), ktoré tvoria jazyk. Čítanie a počúvanie sú u ľudí dva najčastejšie spôsoby získavania informácii.
Je bežné, že sa deti stretávajú s písmenami veľmi skoro. Už na kojeneckých hračkách určených pre deti od 3 mesiacov sa bežne vyskytujú písmena (napr. A, B, C) a čísla (1, 2, 3). Deti tiež už v rannom veku berú do rúk tablet, siahajú na klávesnicu počítača a pýtajú sa na význam jednotlivých písmen. Nie je sa preto čomu čudovať, že už v 1. triede sa bežne stretávame s menej či viac pokročilými čitateľmi. Nie je však potrebné deťom zvedavým po čítaní v predškolskom veku aktívne brániť. Spolu s výskytom čitateľov sa v počiatočných rokoch školy objavuje aj výrazne zvýšené percento detí s poruchou čítania – dyslexiou.
Ja sama som matkou dcéry, ktorá v dvoch rokoch poznala všetky tlačené písmená, ráda sa hrala s drevenými kockami, na ktorých boli písmená a obrázky súvisiacich predmetov. Keď však šla v šiestich rokoch do školy, čítať ešte nevedela. Na konci prvej triedy mi začalo pripadať zvláštne, že úroveň jej čítania nepostupuje dostatočne rýchlo. V poradni mi skutočne potvrdili, že moja dcéra trpí dyslexiou. To ma upevňuje v presvedčení, že pomôcť deťom prípravou na čítanie v predškolskom veku nie je úplne od veci. Čítanie je veľmi komplexná schopnosť. A pretože zatiaľ stále do detailov nepoznáme, ako sa v mozgu čítanie vytvára, preto nie sme schopní dyslexiu absolútne vyliečiť. Vieme mierniť príznaky a pomôcť dieťaťu postupne s vekom problém prekonať. Pripravovať deti na čítanie, vytvárať predčitateľské kompetencie, môžeme a mali by sme teda aktívne. Možnosti rozvoja čítania sú predovšetkým: práca s písmenami ako so znakmi, práca s jednoduchými slovami, vetami, prešmyčkami, sluchovým vyvodzovaním prvého písmena, rytmizovaním slabík v slovách apod. Ukážka úloh č. 1. Ukážka 2.

6. PRIESTOROVÁ A PLOŠNÁ PREDSTAVIVOSŤ
Vnímanie plochy (2D) a priestoru (3D) patrí medzi schopnosti, bez ktorých sa v živote len ťažko zaobídeme. Analyticko-syntetická inteligencia nám pomáha sa orientovať v neznámom prostredí, v mapách, nájsť správny smer. Bez tejto schopnosti nie je možné konštruovať v geometrii ani v technických odboroch. V zásade ide o kvalitatívne vnímanie celku a jeho častí, schopnosť rozdeliť objekt na časti a naopak z častí vytvoriť celok. Schopnosť pretočiť v mysli priestorový objekt sa nazýva mentálna rotácia.
Medzi klasické a tradičné hlavolamy, ktoré túto schopnosť trénujú, patrí čínsky TANGRAM. Tangram je dielikový puzzle, ktorý sa skladá zo 7 plochých geometrických tvarov, ktoré spoločne dokážu vytvárať ďalšie tvary. Cieľom tohto hlavolamu je vytvoriť špecifický tvar, kedy v zadaní dostaneme iba obrys. Musíme vždy využiť všetkých 7 dielikov a nesmú sa navzájom prekrývať. Ďalej je možné deti rozvíjať predkladaním rôznych druhov puzzle, postrihaných a vystrihnutých obrázkov (doplňujú chýbajúcu časť), skladaním Rubikovej kocky alebo jej obdoby Cube 21. Rozvíjať priestorové vnímanie môžu deti taktiež skladaním všakovakých stavebníc – od Merkuru (kde zároveň aktívne cvičia aj jemnú motoriku) cez Lego, Sevu, modelárske sady až po magnetické stavebnice všetkého druhu. Pri všetkých stavebniciach však platí základné pravidlo, že oveľa viac sa deti naučia, pokiaľ konštruujú podľa návodu a stavajú „presnú“ stavbu, než keď stavajú podľa vlastných nápadov. Pri voľnej tvorbe sa však na druhej strane rozvíja ich fantázia a predstavivosť. Ukážka úloh č. 1.

7. POZORNOSŤ A POSTREH
Pozornosť nepatrí medzi základné intelektové schopnosti, napriek tomu sa na kognitívnych procesoch významne podieľa. Ľudia, ktorí majú rýchlu reakciu, vedia správne vyhodnotiť situáciu, často tiež dobre riešia predkladané úlohy. Zmysel pre detail a starostlivé vnímanie nás taktiež často dokáže správne nasmerovať na výsledok našeho myslenia.Podľa súčastných výzkumov sa pozornosť, pamäť a motivácia podať dobrý výkon, podieľajú na kvalite kognitívneho produktu o mnoho viac než samotná analytická inteligencia. Ide o schopnosti, ktoré možno naviac systematicky trénovať a meniť.
Rychlé rozhodovanie využijeme tiež pri všetkých druhoch písomných testov. Deti dnešnej generácie sú o mnoho viac skúšané testovým – teda písomným – spôsobom. Ústne skúšanie sa využíva len zriedkavo, a to ako pri prijímacích pohovoroch, tak aj pri výstupnom hodnotení. V písomných testoch sa často pracuje s časovým handicapom. Takže – konštruktéri testov vychádzajú zo skutočnosti, že aj keby za normálnych časových podmienok človek test dokončil správne, pod časovým tlakom všetky úlohy nevyrieši správne alebo ich jednoducho nestihne. Práve preto je potrebné u detí trénovať rýchlosť myslenia a riešenia už od raného veku. Stimulovať postreh a pozornosť môžeme porovnávaním obrázkov (nájdi 10 rozdielov), veľkosti a tvarov, hrami na postreh, sledovaním detailov jednotlivých predmetov apod. Ukážka úloh č. 1. Ukážka 2.

8. LOGICKÉ MYSLENIE
Logika je jednou z najstarších vedných disciplín, ktorou sa aktívne zaoberali už filozofi v starom Grécku. Najvšeobecnejšie ju môžeme definovať ako súbor zákonitostí myslenia a procesu poznania. Logika sa aktívne zaoberá dokazovaním pravdivosti výroku. Pre naše účely, teda v pojatí toho, ako môžeme logické myslenie rozvíjať u detí, ide v podstate o schopnosť hľadania správnej myšlienkovej cesty, ktorá vedie k pravdivému záveru, k vyriešeniu predloženej situácie. Logické myslenie je potom také, ktoré dokáže vyvodiť záver z predloženého predpokladu alebo dokázať správnosť určitého riešenia. V logike ide predovšetkým o tvorbu stratégie. Deti, ktoré dokážu logicky uvažovať, vedia vytvárať pre riešenie špecifické stratégie, ktoré aktívne využívajú aj v nových situáciach. Dnes existuje na rozvoj logického myslenia celá rada tzv. smart hier, ktoré sú dostupné pre deti už od 2 rokov! Tieto hry sú koncipované tak, že postupným predkladaním úloh s jednoduchým zadaním a stúpajúcou obtiažnosťou sa deti učia tieto stratégie vytvárať. Tie najjednoduchšie úlohy deti často vyriešia aj metódou pokus-omyl. Pri náročnejších úlohách sa už zpravidla bez vytvorenej stratégie nezaobídu.
Logika je na rozdiel od tvorivosti čisto „konvergentná“ disciplína. Ide o to, že v logických úlohách chceme od detí, aby našli to jediné správne riešenie. Samozrejme existujú aj logické úlohy, ktoré predom definujú viac možných riešení. Je ich ale v porovnaní s uzavretými úlohami oveľa menej. V úlohách na rozvoj logického myslenia sa najčastejšie stretnete s následujúcimi typmi úloh: čo nepatrí medzi ostatné, logické dvojice, vzťahy medzi geometrickými symbolmi a logické hádanky (slovné úlohy). Ukážka úloh č. 1. Ukážka 2.

9. MATEMATICKÉ SCHOPNOSTI, PRÁCA S ČÍSLAMI
Matematické myslenie (numerika) sa dá zjednodušene chápať ako schopnosť práce s číslami a so základnými počtovými operáciami. Úzko súvisí s vyššie spomenutou logikou, vtedy sa potom súhrne nazýva matematicko-logickou schopnosťou. Podstatou numerických úloh nemusí byť práve nájdenie zložitého matematického princípu, prípadne jeho odvodenie. Základnou úlohou je hľadanie kľúča k riešeniu. V oblasti numeriky sa tiež využívajú rôzne šifry, symboly namiesto čísel, matematické slovné úlohy, za sebou idúce čísla, ktoré číslo najviac nepatrí do skupiny čísel, úlohy so zápalkami apod.
Úlohy so zápalkami sú jednou z typických matematických úloh a úloh na tvorivé (laterárne) myslenie. Ide o zostavenie tvaru buď v podobe obrazca, alebo aj čísel, kedy je potrebné väčšinou len jedným ťahom (presunutím zápalky) docieliť žiadanej zmeny. Existujú však aj jednoduchšie úlohy pre deti v predškolskom veku.
Ešte väčším fenoménom v súčasnej dobe je v matematických úlohách sudoku. Je to známy hlavolam, obľúbený predovšetkým v Japonsku, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. Vo svojej najzvyčajnejšej variante ide o štvorec deviatich čísel (čiastočne vyplnenú tabuľku), v ktorej platia presne dané, ale jednoduché pravidlá. Pravidlá znejú, že v každom štvorci, riadku aj stĺpci sa čísla 1-9 môžu vyskytovať iba raz. Sudoku tak precvičuje matematické schopnosti, ale zároveň predovšetkým kombinátoriku a logický úsudok. V dnešnej dobe existuje rad jednoduchších verzií sudoku ako pre menšie tak pre staršie deti. V zjednodušených verziách sa namiesto čísel objavujú obrázky a štvorec má skrátenú kombináciu čísel napr. na 1-5. Ukážka úloh č. 1. Ukážka 2.

10. SCHOPNOSŤ KOMUNIKÁCIE, SLOVNÁ ZÁSOBA
Schopnosť komunikácie je jednou z našich výrazných odlišností od zvierat a verbálny prejav patrí k dominantným spôsobom komunikácie. Práve na verbálnych schopnostiach často závisí výška platu, postavenie v spoločnosti a sú podstatné aj pri sebahodnotení jedinca. Schopnosť pracovať so slovami, písmenami, vetami – či už v hovorenej alebo písanej forme – sa dá cvičiť a zlepšovať.
Okolo tretieho roka veku dieťaťa je dokončený vývoj materského jazyka. Je to ideálne obdobie vystavovať dieťa verbálnemu téningu, či už v materskej alebo cudzej reči. Mozog dieťaťa dokončil jeden z najnáročnejších procesov v celom ľudskom živote – naučil dieťa rozprávať (Rajović, 2009). Je preto v tejto vývojovej etape významne citlivý a pripravený rozvíjať sa práve v tejto oblasti.
Trénovať vyjadrovanie môžeme mnohými spôsobmi: vysvetľovaním slov, popisovaním situácie na obrázku, dokončením príbehu/rozprávky, prednášaním a vystupovaním pred skupinou osôb, lúštením krížoviek, písaných šifier, a pod. Pre predškolákov sa najčastejšie používajú úlohy, ktoré pracujú s písmenami a slovami, prípadne aj jednoduchými prešmyčkami. Na posilnenie verbálnych schopností pomáha aj hranie stolných hier typu Kris Kros, Scrabble, Krížovky. Bežnou aktivitou na školách sa stalo hranie rolí v rámci detských divadielok. Pokiaľ deti naviac dostanú príležitosť svoju rolu obohatiť či vylepšiť, budú nad rámec tréningu pamäti, kedy sa snažia si zapamätať svoju časť scénara, trénovať aj vyjadrovacie schopnosti. Ukážka úloh č. 1. Ukážka 2.

© Jitka Fořtíková (preklad Darina Kinská), 2015.

© FortIQ, 2015.