Teória Fort IQ pre základné školy

JEDNOTLIVÉ OBLASTI TEÓRIE FORT IQ A AKO ICH PRAKTICKY ROZVÍJAŤ
Akonáhle vstúpi ratolesť do školy, stane sa odrazu z dieťaťa žiak. Mnoho predchádzajúcich obáv sa vyrieši, časom sa upravia aj jednotlivé deficity, ktoré si niekedy dieťa nesie so sebou z predškolského obdobia. Škola však prináša nové výzvy. Dieťa sa väčšinou pred nástupom do školy učilo rado, “úlohy“ plnilo s vonkajšou motiváciou a za odmenu. Niekedy bolo riešenie “školských úloh“ dieťaťu odopierané učiteľmi alebo rodičmi, opierajúc sa o názor “neuč sa to, o to sa nezaujímaj, čo budeš potom robiť v škole?“ A nácvik čítania, počítania či získavanie nových vedomostí o svete sa prirodzene stali lákavým “zakázaným ovocím“. V škole sa však úlohy – čítanie, písanie, počítanie – stávajú každodennou rutinou. Preto sa to už medzi školákmi teší menšiemu záujmu a stráca na význame. Z túžby veci “poznať“ sa stáva túžba veci “pochopiť“.
Stále však zostáva dôležitá téma úlohy – pracovného listu. Deti často do školských prác prenášajú záujmy o vybrané oblasti ľudskej činnosti, a preto dobrá téma dokáže opäť zaujať. Bystré deti radi luštia aj určité typy úloh, obľúbia si sudoku, zebry alebo rozstrihané štvorcové siete (krychlový rastr).
Učitelia základných škôl majú teda úlohu ťažšiu v tom, že by mali svojim žiakom predkládať úlohy v kontexte ich vyučovaného predmetu. Preto sa nás často na kurzoch pýtajú, ako sa daná úloha dá využiť v chémii, biológii, či histórii. Veľa pracovných listov, ktoré tvoríme, sú preto jednoducho aplikovateľné na rôzne školské predmety. Snažíme sa takto ukazovať úlohy v rôznych typových vyučujúcich kontextoch, aby bolo jasné, že sú skutočne flexibilné od predmetov ako je slovenský jazyk a matematika cez rôzne výchovy až po prírodovedné odbory.

POPIS JEDNOTLIVÝCH OBLASTÍ INTELEKTU S VÝPISOM VHODNÝCH AKTIVÍT PRE ICH ROZVOJ

1. ABSTRAKTNÉ MYSLENIE
Podľa definície (wikipédia) sa schopnosťou abstrakcie rozumie analytická schopnosť myslenia, ktorá spracuváva konkrétny zmyslový materiál a zároveň pri ňom odhliada od určitých znakov, vlastností a vzťahov daného predmetu. Niektoré znaky, vlastnosti a vzťahy sú vyčleňované ako podstatné a súčastne naberajú variabilný charakter prostredníctvom znakov nepodstatných. Výsledkom procesu abstrakcie, ktorý je tesne spjatý so sovšeobecnením sú pojmy, ktoré odrážajú podstatu predmetu.
V praktickej oblasti ide o prácu so symbolmi, geometrickými tvarmi, apod. Rozvíjať abstraktné myslenie možno: skladaním a výučbou geometrických tvarov, vytváraním nových obrazov z tvarov, predkladaním sústav abstraktných symbolov – výrobné značky áut, vlajky štátov, zákazové značky, piktogramy, erby šľachtických rodov, znaky športových teamov, apod. Okrem výuky dopravných značiek (v rámci dopravnej výchovy) sa deti v školskom vzdelávaní so symbolickými sústavami v podstate nestretnú. Svetlú výnimku tvorí oblasť geometrie. Abstraktné premýšlanie veľmi dobre rozvíjajú tradičné hry pre dvoch hráčov ako napríklad šach, dáma, mlyn apod., alebo novodobé hry typu Abalone, Rolit, Othello, Quirkle, Swish alebo Set. Väčšina abstraktných hier zároveň trénuje aj priestorovú predstavivosť a logické strategické uvažovanie. Ukážka úloh 1. Ukážka 2.

2. VŠEOBECNÝ PREHĽAD (VEDOMOSTI)
Pod pojmom všeobecné znalosti rozumieme sústavu poznatkov z rôznych odborov ľudského poznania a štúdia. Mnoho dnešných detí, aj keď nemá zvláštne nadanie, prejavuje hlboké vedomosti niektorých oblastí ľudskej činnosti. Málokedy je však u nich možné zaznamenať tzv. všeobecný prehľad už v predškolskom veku (tzn. orientujú sa v rôznych oblastiach poznania od politiky, cez umenie, architektúru, dejiny, zemepis až po matematiku a fyziku).
Mladšie deti bývajú vo svojom záujme o niektorú oblasť viac vyhranené a selektívne. O to viac sa potom dokážu vo svojom poznávaní dostať. Typické témy pre poznávanie detí sú: zoologia, botanika, anatómia človeka, niektoré obalsti fyziky (optika, mechanika, elektrika, astronómia), niektoré evolučné či historické obdobia (doba dinosaurov, prehistória, stredovek), vynálezy a technika, vulkány a sopečná činnosť, tornáda či ďalšie katastrofy, prírodné javy a zákonitosi apod. Postupne sa však začína spektrum oblastí poznávania rozširovať a školské deti tak môžu vyrásť do skutočných majstrov v oblasti všeobecného poznania. Rozvíjať vedomosti možno rôznymi hrami a pracovnými listami, ktoré pracujú s týmito informáciami, možno ich využiť takmer pri akejkoľvek činnosti. Doporučuje sa tiež sledovanie vedomostných súťaží, lúštenie krížoviek a v neposlednej rade čítanie beletrie a náučných (encyklopedických) kníh. Ako príklad môže poslúžiť veľmi pekná hra Umí prase létat?, ktorá deti hravou formou zoznamuje s mnohými vlastnosťami zvierat z celého sveta, alebo hru Times Up, ktorá zase učí poznávať svetové osobnosti. Hra Timeline zase pracuje s časovou osou. Ukážka úloh 1. Ukážka 2.

3. FANTÁZIA / TVOŘIVOSŤ
Fantázia alebo kreativita je súbor schopností, ktoré sa prejavujú ako vynaliezavosť, vznik niečoho nového, originálneho, poprípade tvorivým riešením problémov. Pomienkou objektívnej tvorivosti je naviac využiteľnosť a užitočnosť novovzniknutého produktu. U detí sa môžeme často stretnúť s tzv. subjektívnou tvorivosťou, kedy samé prídu na nejaké riešenie, nápad, ktorý už pred nimi niekto vymyslel. Pre nich však ostáva originálnym, pretože sa s ním stretli prvý krát. K tvorivému mysleniu prispieva fantázia.
Kreatívne myslenie je označované ako divergentné (rozbiehavé), čiže myšlienkový proces vedie k veľkému počtu nápadov a myšlienok. Opakom myslenia divergentného je myslenie konvergentné, čiže myšlienkový proces vedie k jednému správnemu riešeniu. Príkladom je výber jednej správnej položky v teste s viacerými možnosťami výberu.
Fantázia je schopnosť obrazotvornosti, ktorú môžu mať aj deti, ktoré primárne nevykazujú známky tvorivého myslenia, hoci s tvorivosťou veľmi úzko súvisí. Tzv. bujnú fantáziu mávajú deti bežne a aj tá by sa mala v detskom veku podporovať – napr. rozprávaním a čítaním príbehov, apod.
Základným nástrojom pre rozvoj tvorivosti a fantázie je predkladanie úloh, ktoré si vyžadujú viac možných riešení alebo úloh, kde neexistuje uzavretý počet možných riešení. Rozvíjať kreativitu tak môžeme napríklad dokresľovaním nedokončench tvarov, úlohy typu: na čo všetko by sa dal vyžiť...?, dokončenie príbehu, hraním rolí a pod. Veľmi pôsobivá a pritom jednoduchá hra, ktorá u detí rozvíja obrazotvornosť a zároveň intuíciu a “schopnosť čítať myšlienky druhých“ sa nazýva Dixit. Ukážka úloh 1. Ukážka 2

4. PAMӒŤ
O pamäti sa dnes domnievame, že je menej potrebná než inokedy predtým. Veď na uloženie väčšiny informácii, spomienok a detailov nám slúži celá rada užitočných prístrojov, ktoré vznikli za posledných 20 rokov. Vymenujme aspoň niektoré z nich: nepochybne jeden z prvých väčších nosičov dát bol CD-Rom či DVD, naučili sme sa bežne používať aj digitálny fotoaparát, notebook, internet, slovo „google“ je dnes úplne známe všetkým. Nemenej obvyklé sú dnes pre nás aj dotykové multimediálne zariadenia či smarthphony. Všetky tieto zariadenia nám umožňujú vyhľadať či zistiť informácie v priebehu niekoľkých sekúnd či minút. Prečo by sme sa teda mali trápiť uchovávaním informácií čisto vo svojej pamäti?
Pamäť je predovšetkým základnou schopnosťou uvedomenia si samého seba. Bez poznania vlastnej identity, príbuzných, miesta zamestnania a veľa ďalších nemenej podstatných informácií, by sme v súčasnom svete ťažko obstáli. Doba 21. storočia je typická aj zvyšujúcim sa výskytom Alzheimerovej choroby, ktorá práve postupným rozpadom pamäti spôsobuje dlhý a útrpný rozpad celej osobnosti. Jedinou známou prevenciou tejto nepríjemnej choroby je pravidelné cvičenie pamäti. Rovnako ako v posilovni trénujeme svaly, aby sme boli v kondícii, môžeme aktivovať pamäť lúštením krížoviek, sledovaním kvízových súťaží či učením sa naspamäť telefónnych čísel a adries príbuzných a priateľov.
Všeobecne môžeme pamäť definovať ako schopnosť uchovávať a používať informácie. Ide o proces vštepovania (kódovania), uchovávania (retencie) a vybavovania (reprodukcie) skúseností. Bez dlhodobej pamäti nie je ani možné konštruovať všeobecné vedomosti. Pamäť môžeme deliť buď podľa dĺžky doby uchovania zapamätaného na senzorickú, krátkodobú a dlhodobú; ďalej podľa formy ukladania informácii na vizuálnu, akustickú, sémantickú (ukladanie významu informácie) atď. Ďalšou variantou je rozdelenie pamäti na mechanickú a logickú a tu sa práve naše deti i my samy budeme líšiť. Niekto z nás bude výborný v mechanickom zapamätaní si básničiek, čísel či melódií, iný bude preferovať učenie v súvislostiach. Rozvíjanie pamäti možno trénovať mnohými známymi spôsobmi ako je memorovanie riekanok, textov, hry typu pexeso, Kimmova hra, ale tiež pracovnými listami so zakrývaním symbolov a vyžadovať prekreslenie, dopísanie, doplnenie a pod. Základnou pomôckou pre jednoduchšie zapamätanie je vizualizácia úloh. Je známe, že mozog si zapamätá oveľa viac videného než čítaného alebo počutého. Ukážka úloh 1, ukážka 2

5. LATERÁLNE MYSLENIE, DÔVTIP (PRAKTICKÝ MOZOG)
Laterálne myslenie úzko súvisí aj s kreativitou, ale my ho chápeme ako špecifický druh uvažovania, ktorý vyžaduje špecifický ohľad. Ide totiž o schopnosť náhľadu na riešenie úloh veľmi neobyčajnou cestou. Autorom pojmu “laterálne“ alebo postranné myslenie, je známy maltský psychológ Edward de Bono. Pri laterálnom myslení sa nevzďaľujeme ďaleko od problému. Je to niečo podobné ako obchádzka, ktorú použijeme pri dopravnej zápche. Pri laterálnom myslení sa preruší zvolený alebo uviaznutý myšlienkový proces a dá sa bokom. To môže tento navyknutý myšlienkový proces uvoľniť, podporiť intuíciu a dokonca viesť k novým nečakaným riešeniam. Pre rozvíjanie alternatív existujú rôzne praktické techniky, napr.: 1) Spochybníme domnienky a predpoklady doterajšieho postupu a u každého takého spochybneného bodu si položime otázku „prečo“. 2)Chápeme zadanie problému ako návrh, ktorý môžeme realizovať rôznymi spôsobmi. 3) Rozložíme problém na jednotlivé problémy, aby sme zlepšili celkový prehľad a našli prístupy k ďalším riešniam. 4) Obrátime danú situáciu, aby sme sa odpútali od pôvodného spôsobu uvažovania a dospeli k novej pozícii. 5) Použijeme „brainstorming“k získaniu alternatívnych myšlienok. 6) Hľadáme analógie, u ktorých je prístup k riešeniu známy a možno ich modifikovať na pôvodný problém. Na konci budeme mať k dispozícii radu alternatív, ktorými prerazíme blokádu myslenia a ukážu sa nové východiská či prístupy k riešeniu, ktoré nás zavedú späť na pôvodnú priamu cestu. Ukážka úloh 1. Ukážka 2

6. PRIESTOROVÁ, PLOŠNÁ PREDSTAVIVOSŤ A POSTREH
Vnímanie plochy (2D) a priestoru (3D) patrí medzi schopnosti, bez ktorých sa v živote len ťažko zaobídeme. Analyticko-syntetická inteligencia nám pomáha sa orientovať v neznámom prostredí, v mapách, nájsť správny smer. Bez tejto schopnosti nie je možné konštruovať v geometrii ani v technických odboroch. V zásade ide o kvalitatívne vnímanie celku a jeho častí, schopnosť rozdeliť objekt na časti a naopak z častí zložiť na celok. Schopnosť pretočiť v mysli priestorový objekt sa nazýva mentálna rotácia.
Medzi klasické a tradičné hlavolamy, ktoré túto schopnosť trénujú, patrí čínsky TANGRAM. Tangram je dielikový puzzle, ktorý sa skladá zo 7 plochých geometrických tvarov, ktoré spoločne dokážu vytvárať ďalšie tvary. Cieľom tohto hlavolamu je vytvoriť špecifický tvar, kedy v zadaní dostaneme iba obrys. Musíme vždy využiť všetkých 7 dielikov a nesmú sa navzájom prekrývať. Ďalej je možné deti rozvíjať predkladaním rôznych druhov puzzle, postrihaných a vystrihnutých obrázkov (doplňujú chýbajúcu časť), skladaním Rubikovej kocky alebo jej obdoby Cube 21. Rozvíjať priestorové vnímanie môžu deti taktiež skladaním všakovakých stavebníc – od Merkuru (kde zároveň aktívne cvičia aj jemnú motoriku) cez Lego, Sevu, modelárske sady až po magnetické stavebnice všetkého druhu. Pri všetkých stavebniciach však platí základné pravidlo, že oveľa viac sa deti naučia, pokiaľ konštruujú podľa návodu a stavajú „presnú“ stavbu, než keď stavajú podľa vlastných nápadov. Pri voľnej tvorbe sa však na druhej strane rozvíja ich fantázia a predstavivosť. Stimulovať vnímanie priestoru môžeme taktiež porovnávaním obrázkov (nájdi 10 rozdielov), veľkosti a tvaru, hrami na postreh, sledovaním detailov jednotlivých predmetov a pod.
S priestorovou predstavivosťou úzko súvisí postreh a pozornosť. Pozornosť nepatrí medzi základné intelektové schopnosti, napriek tomu sa na kognitívnych procesoch významne podieľa. Ľudia, ktorí majú rýchlu reakciu, vedia správne vyhodnotiť situáciu, často tiež dobre riešia predkladané úlohy. Zmysel pre detail a starostlivé vnímanie nás taktiež často dokáže správne nasmerovať na výsledok našeho myslenia.Podľa súčastných výzkumov sa pozornosť, pamäť a motivácia podať dobrý výkon, podieľajú na kvalite kognitívneho produktu o mnoho viac než samotná analytická inteligencia. Ide o schopnosti, ktoré možno naviac systematicky trénovať a meniť.
Rychlé rozhodovanie využijeme tiež pri všetkých druhoch písomných testov. Deti dnešnej generácie sú o mnoho viac skúšané testovým – teda písomným – spôsobom. Ústne skúšanie sa využíva len zriedkavo, a to ako pri prijímacích pohovoroch, tak aj pri výstupnom hodnotení. V písomných testoch sa často pracuje s časovým handicapom. Takže – konštruktéri testov vychádzajú zo skutočnosti, že aj keby za normálnych časových podmienok človek test dokončil správne, pod časovým tlakom všetky úlohy nevyrieši správne alebo ich jednoducho nestihne. Práve preto je potrebné u detí trénovať rýchlosť myslenia a riešenia už od raného veku. Ukážka úloh 1. Ukážka 2

7. LOGICKÉ MYSLENIE
Logika je jednou z najstarších vedných disciplín, ktorou sa aktívne zaoberali už filozofi v starom Grécku. Najvšeobecnejšie ju môžeme definovať ako súbor zákonitostí myslenia a procesu poznania. Logika sa aktívne zaoberá dokazovaním pravdivosti výroku. Pre naše účely, teda v pojatí toho, ako môžeme logické myslenie rozvíjať u detí, ide v podstate o schopnosť hľadania správnej myšlienkovej cesty, ktorá vedie k pravdivému záveru, k vyriešeniu predloženej situácie. Logické myslenie je potom také, ktoré dokáže vyvodiť záver z predloženého predpokladu alebo dokázať správnosť určitého riešenia. V logike ide predovšetkým o tvorbu stratégie. Deti, ktoré dokážu logicky uvažovať, vedia vytvárať pre riešenie špecifické stratégie, ktoré aktívne využívajú aj v nových situáciach. Dnes existuje na rozvoj logického myslenia celá rada tzv. smart hier. Tieto hry sú koncipované tak, že postupným predkladaním úloh s jednoduchým zadaním a stúpajúcou obtiažnosťou, učia deti tieto stratégie vytvárať. Tie najjednoduchšie úlohy deti často vyriešia aj metódou pokus-omyl. Pri náročnejších úlohách sa už zpravidla bez vytvorenej stratégie nezaobídu.
Pre staršie deti už môžeme k tréningu logiky využiť aj rôzne strategické stolné hry. Takto môžeme dospievajúcim pomôcť odhliadnuť od monitoru počítača a sociálne sa družiť. Strategické stolné hry bývajú zvyčajne obdobou tých počítačových, čo môže byť pre deti veľmi atraktívne. Jednak už budú poznať obrysy pravidiel danej hry a za druhé sa môžu cibriť v sociálnej interakcii s druhými. Pri mnohých hrách je potrebné obchodovať, licitovať, vyjednať si podmienky spolupráce. Rovnako podstatné je uniesť výhru ale aj prehru.
Logika je na rozdiel od tvorivosti čisto „konvergentná“ disciplína. Ide o to, že v logických úlohách chceme od detí, aby našli to jediné správne riešenie. Samozrejme existujú aj logické úlohy, ktoré predom definujú viac možných riešení. Je ich ale v porovnaní s uzavretými úlohami oveľa menej. V písomných úlohách na rozvoj logického myslenia sa najčastejšie stretnete s následujúcimi typmi úloh: čo nepatrí medzi ostatné, logické dvojice, vzťahy medzi geometrickými symbolmi a hádanky napr. typu zebra. Zebra (vraj prvá úloha bola o zebre) je úloha, ktorej sa niekedy hovorí Einsteinov kvíz, napriek tomu niektorí za autora nepovažujú A. Einsteina ale Lewise Carolla. Ide o logickú hádanku, slovnú úlohu, o ktorej sa traduje, že ju zpamäti dokážu vyriešiť iba 2% ľudí. Najlepším spôsobom riešenia je zapísanie úlohy do tabuľky, kde sa dané indície prehľadne zoradia. Ďalšími typickými úlohami na logický úsudok sú logické rady, dvojice, čo nepatrí medzi ostatné a pod.Ukážka úloh 1. Ukážka 2

8. FUNKČNÁ GRAMOTNOSŤ
Pod pojmom funkčná gramotnosť rozumieme prácu s významom, podtextom. Funkčnú gramotnosť možno neustále rozvíjať. Gramotnosť nie je odrazom stupňa vzdelania. V ČR vyššie vzdelanie koreluje s kvalitou funkčnej gramotnosti. Môžeme ju rozdeľovať na: 1) literárnu gramotnosť (schopnosť porozumieť textu); 2) dokumentovú gramotnosť (schopnosť vyhľadať informácie aj niekde inde než v danom texte) a 3) numerickú gramotnosť (schopnosť pracovať s číslami, s matematickými operáciami). Z uvedeného vyplýva, že táto oblasť pretína ako matematické tak verbálne schopnosti. Napriek tomu má v oboch oblastiach špecifické postavenie. Vždy sa jedná o praktické uchopenie a vyťaženie z prezentovaných informácii. Dnešná doba informačnej spoločnosti na nás kladie veľmi vysoké nároky na porovnávanie a zhodnocovanie prezentovaných informácii. V súčastnosti môže na webe prezentovať ktokoľvek takmer čokoľvek. Vyhodnotiť, či sú informácie relevantné, pravdivé a obsahovo korektné, je však úloha neľahká a je potrebné učiť už deti na základných školách, že nie všetko, čo sa kde dočítajú a dozvedia, musí byť nutne pravda. Pre dnešnú strednú generáciu sa tu ponúka k zamysleniu dobrá paralela so situáciou po roku 1989. Dejiny pred revolúciou aj po nej boli rovnaké, ale ich interpretácia sa v zmieňovaných etapách značne líšila. Medzi úlohy na funkčnú gramotnosť a praktický úsudok, môžeme zaradiť napr. vyhľadávanie informácii z daného textu, pochopenie grafu, tabuľky, prepočet meny, a pod. Ukážka úloh 1. Ukážka 2.

9. MATEMATICKÉ SCHOPNOSTI, NUMERICKÉ MYSLENIE
Matematické myslenie (numerika) sa dá zjednodušene chápať ako schopnosť práce s číslami a so základnými počtovými operáciami. Úzko súvisí s vyššie spomenutou logikou, vtedy sa potom súhrne nazýva matematicko-logickou schopnosťou. Podstatou numerických úloh nemusí byť práve nájdenie zložitého matematického princípu, prípadne jeho odvodenie. Základnou úlohou je hľadanie kľúča k riešeniu. V oblasti numeriky sa tiež využívajú rôzne šifry, symboly namiesto čísel, matematické slovné úlohy, za sebou idúce čísla, ktoré číslo najviac nepatrí do skupiny čísel, úlohy so zápalkami apod.

Úlohy so zápalkami sú jednou z typických matematických úloh a úloh na tvorivé (laterárne) myslenie. Ide o zostavenie tvaru buď v podobe obrazca, alebo aj čísel, kedy je potrebné väčšinou len jedným ťahom (presunutím zápalky) docieliť žiadanej zmeny. Existujú však aj jednoduchšie úlohy pre deti v predškolskom veku.
Ešte väčším fenoménom v súčasnej dobe je v matematických úlohách sudoku. Je to známy hlavolam, obľúbený predovšetkým v Japonsku, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. Vo svojej najzvyčajnejšej variante ide o štvorec deviatich čísel (čiastočne vyplnenú tabuľku), v ktorej platia presne dané, ale jednoduché pravidlá. Pravidlá znejú, že v každom štvorci, riadku aj stĺpci sa čísla 1-9 môžu vyskytovať iba raz. Sudoku tak precvičuje matematické schopnosti, ale zároveň predovšetkým kombinátoriku a logický úsudok. Ukážka úloh 1. Ukážka 2

10. VERBÁLNÉ SCHOPNOSTI
Schopnosť komunikácie je jednou z našich výrazných odlišností od zvierat a verbálny prejav patrí k dominantným spôsobom komunikácie. Práve na verbálnych schopnostiach často závisí výška platu, postavenie v spoločnosti a sú podstatné aj pri sebahodnotení jedinca. Verbálna zručnosť – či už v hovorenej alebo písomnej forme – sa dá cvičiť a zlepšovať.
Trénovať vyjadrovanie môžeme mnohými spôsobmi: vysvetľovaním slov, popisovaním situácie na obrázku, dokončením príbehu/rozprávky, prednášaním a vystupovaním pred skupinou osôb, lúštením krížoviek, písaných šifier, apod. Pre školákov sa tiež často používajú prešmyčky, osemsmerovky a krížovky. Na posilnenie verbálnych schopností pomáha aj hranie stolných hier typu Kris Kros, Scrabble, Slovný labyrint, Slovná olympiáda apod. Bežnou aktivitou na školách sa stalo hranie rolí v rámci detských divadiel a školských akadémii. Pokiaľ deti naviac dostanú príležitosť svoju rolu obohatiť či vylepšiť, budú nad rámec tréningu pamäti, kedy sa snažia si zapamätať svoju časť scénara, trénovať aj svoj verbálny prejav. Ukážka úloh 1. Ukážka 2

© Jitka Fořtíková (preklad Darina Kinská), 2015.

© FortIQ, 2015.